Perspektíva je spôsob zobrazenia trojrozmerného priestoru na dvojrozmernej ploche tak, aby pôsobil realisticky a priestorovo – objekty sa zmenšujú s rastúcou vzdialenosťou od pozorovateľa a línie sa stretávajú v tzv. úbežníkoch. Na rozdiel od axonometrií, kde sú rozmery objektov zachované a línie zostávajú rovnobežné, perspektíva vytvára pocit hĺbky a prirodzeného pohľadu, no niektoré rozmery sa vizuálne skresľujú. V architektúre sa perspektíva používa hlavne na prezentáciu návrhov, vizualizáciu stavieb a realistické znázornenie priestoru, zatiaľ čo axonometriu využívame skôr pri technických výkresoch a presných konštrukčných riešeniach, kde je dôležitá presnosť rozmerov.