Zastavané územie označuje časť územia, na ktorej sa nachádzajú existujúce budovy a iné konštrukcie, pričom zahŕňa aj ich bezprostredné okolie. Tento pojem sa používa na posúdenie hustoty výstavby a využitia priestoru v danom území, ako aj na plánovanie a reguláciu ďalšej výstavby. Toto územie sa zvyčajne vyznačuje inžinierskymi sieťami, prístupovými cestami a inými infraštruktúrnymi prvkami, ktoré podporujú funkciu a obslužnosť stavieb. Zastavané územie je dôležitým aspektom územného plánovania, pretože ovplyvňuje hustotu výstavby, využitie priestoru a kvalitu životného prostredia v danej lokalite.